Stratená generácia.

Autor: Slavomír Karabinoš | 12.6.2011 o 23:43 | (upravené 12.6.2011 o 23:51) Karma článku: 8,85 | Prečítané:  1631x

Pojem stratená generácia sa hodí skôr k literatúre, no ak vezmem do úvahy, že história sa niekedy opakuje, tak dnes máme druhú generáciu ktorú pokojne  môžeme označiť ako stratenú. Hovorím o miliónoch mladých ľudí, ktorí sú napriek dobrému  vzdelaniu dlhodobo klientmi úradov práce. V celej EU je totiž až 20% nezamestnaných vo veku do 25 rokov. Pre niekoho len jedna z mnohých negatívnych štatistík, no za nevinne vyzerajúcim číslom sa skrýva oveľa viac.

 

Ekonomika je postavená na istom kolobehu pracovnej sily. Jednoducho niekto pracuje, niekto je poproduktívnom období, teda na dôchodku a niekto sa ešte len na výkon svojho povolania pripravuje. Kolotoč ľudského kapitálu sa točí dookola. Každoročne absolventi škôl prichádzajú na trh práce aby zaujali miesta tých, ktorý odchádzajú na dôchodok. To je ideálny stav, no kolotoč sa niekde zadrhol a vyspelé ekonomiky majú na stole problém, aký poznali skôr krajiny tretieho sveta. Ľudia, ktorí by mali pracovať, platiť dane a odvody, hýbať ekonomikou a vytvárať hodnoty sa tackajú na hrane sociálnej priepasti. Namiesto toho aby koč ťahali, sa v ňom vezú...

V Španielsku je bez práce takmer 45% mladých ľudí. Spolu zo Španielskom je na tom v rámci EU najhoršie Taliansko, Grécko a Slovensko. Nuž,  elitná to spoločnosť troch mušketierov v ktorej sa tatranský tiger ocitol nemôže nikoho prekvapiť. Vysoká škola alebo aspoň fakulta je v každom meste, študuje naozaj každý. Chybou Slovenska je, že sa pri školstve uplatnil princíp zdravotnej starostlivosti. Teda dostupnosť pre každého. Maturitu sme degradovali na povinnú jazdu a tituly ako Bc. či Mgr. sú populárnejšie ako najnovší filmový trhák spoza veľkej mláky. Smutné je, že mnoho mladých neštuduje preto, aby sa niečo nové dozvedeli ale preto, lebo je to jediná šanca ako neskončiť v databáze nezamestnaných už po strednej škole. Je to naozaj stratená generácia, bez jasného cieľa a predstavy o vlastnej budúcnosti. Pritom sa všetci hráme na inteligenciu. Na odborné školy chodia  len hlupáci, pracovať rukami je podradné a podobné mýty kolujúce po Slovensko zvyšujú počet prihlášok podaných na vysoké školy. Aj z mojej triedy sme šli z 30 žiakov až 28 na výšku. Koho vyrazili, stavil na istotu menom sociálna práca.

Naše školstvo potrebuje reformu, inak nám vyrastie „hlúpa generácia" ktorú  budú viac zaujímať statusy na facebooku ako nová látka z dejepisu. Privysoký počet gymnázií spôsobuje, že tam kde pred rokmi študovala elita je dnes v lepšom prípade lepší priemer, v tom horšom iba priemer. Rodičia sa musia zmieriť s tým, že nie každé dieťa má na to, aby chodilo na gymnázium. Upadajú remeslá a to nemám na mysli drotárov ale murárov, inštalatérov, stolárov a podobne. Remeslo má zlaté dno, a treba oceniť talent toho, kto sa remeselníkom môže stať.

Krajiny s podobným počtom obyvateľov ako Dánsko alebo Izrael majú 7-8 vysokých škôl, pričom sa vždy nájdu aj také, ktoré paria medzi elitu v celosvetovom meradle. Slovensko má viac ako 30 vysokých škôl a v celosvetovom meradle však neobstojí žiadna. Iste, nájdu sa kvalitné fakulty ale vysoké školy a univerzity ako celok na špičku ešte nedorástli. Najlepšie školy však nie sú najlepšie preto, lebo majú krajšie tabule a lepšiu kriedu ale preto, že sa v nich robí špičkový výskum a veda.

Problémom sú súkromné vysoké školy. Slovenská republika dlhodobo vykazuje nedostatok mladých lekárov a technikov a naopak prebytok právnikov. Poznáte nejakú súkromnú univerzitu kde sa študuje medicína a technika? Ani ja nie.  Právnickú však áno a nie jednu. Pekný príklad toho ako školstvo neakceptuje potreby trhu práce. Zo vzdelania sa stal biznis, a biznis znamená: maximálny zisk a minimálne náklady. Na výučbu práva stačia lavice a stoličky no pre budúcich lekárov treba pripraviť aj nejaké to laboratórium a to aj niečo stojí, nuž sa do toho súkromné školy nehrnú. Ani štátne alebo ak chcete verejné školy nie sú bez viny. Externistov je neúrekom a aj bankár študuje poľnohospodárstvo a skladník politológiu, veď študovať je tak moderné.

 

Legendárny Herbert Clark Hoover raz povedal „Blahoslavení nech sú mladí, pretože oni zdedia národný dlh." Namiesto toho aby mladí národný dlh splácali tým, že sa zapoja do pracovného procesu, ten dlh zvyšujú svojou ekonomickou pasivitou  a štát k tomu ochotne podáva pomocnú ruku svojou neochotou reformovať školstvo, ktoré by viac kopírovalo potreby trhu práce. Stratená generácia tak niekedy ukazuje to, ako sú politici stratení vo svojej snahe riešiť vážne problémy...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?