Stálo to zato?

Autor: Slavomír Karabinoš | 15.12.2011 o 16:28 | (upravené 17.12.2011 o 12:08) Karma článku: 3,79 | Prečítané:  703x

8 rokov, 8 mesiacov a 26 dní, presne toľko oficiálne trvali vojenské operácie v Iraku, ktoré stáli daňových poplatníkov 800 miliárd  dolárov. Čo toto dobrodružstvo prinesie ukáže čas, mier to však iste nebude. Už Matka Tereza vravela, že bojovať vojnou za mier je nezmysel. Pochopili to aj USA, ktoré sú dnes na pokraji svojich (nie len) vojenských možností a  tak 15. decembra oficiálne opúšťajú Irak aby armádu nahradili súkromné bezpečnostné služby. Operácia so šľachetným názvom "trvalá sloboda" sa mení na trvalé utrpenie a boj, ktorého zmysel už nechápu ani tí, ktorí ho začali.

20.3 2003 začali USA a jeho spojenci letecké útoky a zdalo sa, že pôjde o bleskovú vojnu širokej koalície. Vojenská operácia bez mandátu OSN slávila už 9. apríla 2003 veľký úspech, spojenecké vojská klopali na bránu Bagdadu. Saddám Husajn bol na dostrel a jeho dni boli zrátané. Američania nezabudli ani na marketing a tvorbu PR. Celému svetu pripravili dobre zorganizovanú šou, v ktorej si akože obyvatelia Bagdadu sami zhodili sochu nenávideného diktátora. Ako sa neskôr ukázalo, nebola to spontánna scéna ale dobre pripravená reklama...

Nie som ešte tak starý aby som si nepamätal, čo bolo hlavným cieľom vojenskej operácie. "Irak má zbrane hromadného ničenia a je hrozbou pre svetový mier" hovoril v prejave vtedajší prezident G. W. Bush mladší. Oháňal sa snímkami spravodajských služieb, na ktorých boli údajne sklady plne zbraní.  Americkej verejnosti sa opäť obnovili rany spôsobené 11. septembrom a ako sa vraví, najlepším manipulátorom je strach. Iróniou je, že to čo malo svet spraviť bezpečnejším napokon len nalialo pušných prach, už do aj tak nestabilného regiónu v akom sa Irak nachádza.  Nenávisť a odpor voči všetkému, čo má niečo spoločné so západným svetom, jeho kultúrou a zvykmi dosiahla nevídané rozmery. Vôbec nejde o pár šialencov voziacich sa na ťave ďaleko od nás. Už aj v Európe sú celé moslimské kolónie, ktoré západnú civilizáciu nie len odmietajú ale priam nenávidia. Len nedávno vyjadrili svoje názory aj protestom v Londýne, o ktorom nebolo ani zmienky v našich médiách. Na proteste označili „Ameriku a Európu za rakovinu a islam za liek“, prípadne hovorili, že „11. september bol len začiatok konca, z ktorého sme sa nepoučili“ a padla aj požiadavka „stať hlavy všetkým, čo urážajú islam a vstúpili na posvätnú pôdu“. Nuž, kto sa hraje s ohňom popáli sa...

Po takmer deviatich rokoch je jasné, že zámienky na vojnu boli rovnako trápne, ako výhovorky žiaka pred tabuľou. Žiadne zbrane hromadného ničenia sa nenašli a dnes sa analytici zhodujú, že v čase vojny mohol mať Irak len dokumentáciu na výrobu zbraní hromadného ničenia, nie však suroviny na ich výrobu a už vôbec nie samotné zbrane. Či išlo o fatálny omyl spravodajských služieb, alebo „podnikateľský plán“ bielych golierov z USA je dnes ťažké povedať. Faktom však je, že stavebné firmy ktoré financovali kampaň G. Busha majú lukratívne zákazky a podieľajú sa na obnove Iraku.

Saddám Husajn nebol žiaden svätec, použil zbrane proti vlastnému obyvateľstvu, vypálil rakety na Izrael a v čase, keď sa z "dvojičiek" valil tmavý dym dal zahrať v štátnom rozhlase oslavné piesne. Otázne však je, či sa odstránením jedného šialenca a diktátora nemotivovalo 10 ďalší bláznov k tomu, aby si pripevnili na telo výbušninu a nastúpili do metra. Barack Obama hovorí o „stabilnom a bezpečnom Iraku“, ale Irak je dnes všetkým, len nie bezpečnou a stabilnou krajinou. Jeho predchodca zašiel ešte ďalej a hovoril o bezpečnejšom svete. Sprísnené kontroly na letiskách a podozrievavosť voči každému Arabovi nastupujúcom do lietadla nech mu je odpoveďou nato, či je svet ozaj bezpečnejší.

Rád by som vyzdvihol nejaké pozitívne výsledky, no pri pohľade na 4487 vojakov, ktorí sa už nikdy domov nevrátia a budú aj počas týchto Vianoc chýbať svojím blížnym, pri pohľade na 1 000 000 mŕtvych civilistov po ktorých ani pes neštekne žiadne nevidím. Zbytočná smrť ľudí, ktorí mali život pred sebou. Pravidelne sa opakujúce samovražedné atentáty,  psychické problémy vojakov ktorí prežili a  nespočetné množstvo doživotných mrzákov na jednej aj druhej strane. A k tomu všetkému skutočný mier v nedohľadne... naozaj to stálo zato?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?