Dojedanie omrviniek.

Autor: Slavomír Karabinoš | 22.9.2012 o 11:00 | (upravené 22.9.2012 o 13:07) Karma článku: 13,52 | Prečítané:  414x

"Slovensko si zaslúži rešpekt Európy za svoju solidaritu." tieto slová odzneli z úst predsedu Európskeho parlamentu Martina Shulza počas jeho tohto týždňovej návštevy Slovenska. Krajina, v ktorej sú učitelia v štrajkovej pohotovosti, zdravotníctvo na kolenách a dlh rastie rýchlejšie ako nové mrakodrapy v Dubaji ide zachraňovať bankárov, nezodpovedné vlády aj štáty, kde sú dôchodky a mzdy niekoľkonásobne vyššie. To je skutočná  "solidarita", kam sa hrabe Matka Tereza... A to ani zďaleka nie je všetko, zmeny vo fungovaní EU ktoré sa pomaly, ale iste chystajú, spravia zo Slovenskej republiky obyčajný protektorát Bruselu!

Úvahy o federalizácii a užšej integrácii v rámci EU tu boli stále, zvyčajne však prebiehali v teoretickej rovine akademického prostredia. Časy sa však menia a federalizácia EU je živou témou, ktorej výsledkom môže byť najväčšia zmena vo fungovaní Európskej únie. ,,Nie je všetko zlato čo sa blyští" hovorí slovenské porekadlo a aj v tomto prípade je dôvod na miernu skepsu a obavy.

1.      Na čele vlády SR stojí človek, ktorý bez váhania schváli čokoľvek čo Brusel žiada, bez ohľadu na výhodnosť požiadavky pre občanov, ktorých záujmy by mal pán Fico hájiť.

2.      Európska únia je cintorín veľkých projektov a krajších zajtrajškov. Spomeňme si  napríklad na Lisabonskú stratégiu, v ktorej sa okrem iného píše ... stať sa do roku 2010 najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou znalostnou ekonomikou schopnou udržateľného hospodárskeho rastu so zvýšeným počtom a kvalitou pracovných miest a väčšou sociálnou súdržnosťou. Tieto vety dnes vyznievajú skôr ako groteska, veď od roku 2008 sa celá eurozóna a Európska únia topí v dlhoch, ktoré ako betónový kváder ťahajú štáty ku dnu. Slovensko nasadlo na Titanik, ktorý sa neustále zráža s ľadovcom v podobe neplnia svojich smelých plánov (spoločné ozbrojené sily EU, Maastrichtské kritéria, vyšší podiel obnoviteľných zdrojov) a aby toho nebolo málo svoju záchrannú vestu sme dali Grékom a Španielom.

3.      Európska únia je vzdialená bežným občanom minimálne tak, ako sú Medzilaborce vzdialené  od Strasburgu. Európania Európskej únii jednoducho nerozumejú. Stačí sa opýtať na ulici, aký je rozdiel medzi Radou Európy (ktorá ani nie je orgánom EU) a Európskou radu.... Aktéri Farmy sú známejší ako europoslanci ktorí nás zastupujú a aj jediná svetlá výnimka Monika Flašiková- Beňová vďačí za svoju popularitu skôr bulváru ako politickej činnosti. Na eurovoľby chodí žalostné málo ľudí a v tejto atmosfére nezáujmu a vzájomného nepochopenia si možno budeme voliť spoločného prezidenta či vyberať vládu, ktorá ovplyvní naše životy viac ako vláda ktorá zasadá každú stredu v Bratislave.

4. Predstavitelia EU neznesú žiaden odpor a žiadne odmietnutie, volič ich nezaujíma pokiaľ jeho názory nekorešpondujú s ich názormi. Spomeňme si na referendum v Írsku. 12. júna 2008 Íri vo všeľudovom hlasovaní odmietli Lisabonskú zmluvu, hneď nato vtedajší francúzsky prezident Sarkozy povedal  "Íri budú musieť voliť ešte raz" a opakované referendum už dopadlo ako si aristokracia z Bruselu želala. Keď sme odmietli euroval (kvôli čomu nám padla vláda) to bolo rozruchu. Mať iný názor ako neomylný Brusel, no fuj, aká drzosť od maličkého Slovenska!

5. Viac kompetencií Európskej únie nič nevyrieši, tá totiž nezvláda už ani tie súčasné. Grécko dlhé roky falšovalo štatistiky a nikto si to nevšimol. Už pri samotnom zavádzaní eura bol vtedajší kancelár Schroder varovaný pred nepripravenosťou Grécka na euro. Európska únia navyše doteraz zastávala princíp subsidiarity - teda riešenie problémov na čo najnižšom stupni a čo najbližšie k občanom, teraz sledujeme presne opačné snahy- centralizovať  moc v Bruseli; samozrejme pod rúškom rýchlejšieho rozhodovacieho procesu. 

Aj európska minca má dve strany. Už viac ako 60 rokov tu máme mier a konflikty (s výnimkou Balkánskej vojny) sa darí riešiť za rokovacím stolom. Je taktiež jasné, že štáty na starom kontinente sú odsúdené na spoluprácu, opak by znamenal návrat do stredoveku. Treba sa však vrátiť k skutočnej hodnote EU a tou je voľný pohyb osôb, tovaru a služieb a nie voľný pohyb dlhov, kedy zodpovedný pomáha nezodpovednému a chudobný bohatému, staré dlhé sa splácajú tvorením nových, prípadne sa už nesplácajú vôbec. Tento nonsens, toto trápenie, táto cesta na kraj priepastí sa musí skončiť skôr, ako do tej priepasti  padneme.

Vždy sme túžili približovať sa „vyspelému západu" snažíme sa byť proeurópsky, chceme patriť do elitného klubu a riešiť globálne problémy, pričom vlastné nám už prerastajú cez hlavu. Aj keď ako malá krajina  visíme na nitkách veľkých hráčov, politici nás neustále presviedčajú o tom, že na tých nitkách visíme dobrovoľne a nanútené rozhodnutia sú v podstate naše slobodné a vďaka nim  môžeme sedieť za spoločným európskym stolom. A čo na tom, že za tým stolom len dojedáme omrvinky.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?