Slovensko, ekonomická prostitútka?

Autor: Slavomír Karabinoš | 21.11.2013 o 12:17 | (upravené 21.11.2013 o 16:42) Karma článku: 12,70 | Prečítané:  898x

Minister práce sociálnych vecí a rodiny Ján Richter včera neskrýval pred novinármi veľkú radosť z toho, že nezamestnanosť na Slovensku klesla. Prácu si našlo 4,7 tisíc nezamestnaných. Je to však len kvapka v mori keďže na Slovensku je stále viac ako 368 tisíc ľudí bez práce a k nim treba prirátať ďalších 135 000 Slovákov pracujúcich za hranicami. Spolu je to viac ako pol milióna ľudí, ktorí si nenašli alebo nevedia nájsť živobytie doma. Slovensko sa objavuje na popredných miestach v nezamestnanosti. Viac ľudí bez práce ako je na Slovenku je len v Španielsku (26,9%), Grécku (26,8%) a Portugalsku (17,6%). Rovnako alarmujúce sú štatistiky nezamestnanosti mladých ľudí do 25 rokov. Každý tretí mladý človek do 25 rokov ktorý neštuduje, nemá ani prácu! Situácia je nelichotivá a vážna, ako ju teda riešia kompetentní?

Slovensko vynakladá ročne zhruba 70 miliónov eur na investičné stimuly ktoré slúžia na prilákanie zahraničných investorov. Tieto investičné stimuly sú kombináciou daňových úľav a dotácie na vytvorenie alebo udržanie pracovných miest. Nie je to nič iné ako kupovanie a uplácanie veľkých firiem. Tieto firmy (de facto montážne haly) tu budú iba dovtedy, pokiaľ sa budú na nich vzťahovať investičné stimuly na ktoré sa im skladajú predovšetkým drobní podnikatelia. Kým nemenovaná automobilka vďaka daňový úľavám odvádza do štátnej pokladnice iba 2% zo svojho zisku, živnostníkom a drobným podnikateľom náklady neustále stúpajú. Súčasná vláda zvýšila minimálne odvody živnostníkom na sumu 185€ s tým, že vyššie odvody sa o pár rokov prejavia vo vyšších dôchodkoch. Háčik je v tom, že vláda tieto peniaze míňa už teraz a neodkladá ich na spomínané dôchodky. Je to rovnaké ako keď si k susedovi odložíte  krajec chleba na zajtra, ale ten vám ho už dnes zje. Brzdou rozvoja je aj  nezmyslená byrokracia. Živnostník ktorý má viac ako 3 zamestnancov musí platiť koncesionárske poplatky pričom je jasné, že títo ľudia v práci pracujú a nesledujú televíziu. Aj preto sme v rebríčku konkurencieschopnosti krajín skončili na katastrofálnom 78 mieste. Z Európskej únie je na tom horšie už len Grécko, pred nami je aj Rumunsku, susedné Poľsko je na 42 mieste, Česká republika na 46 mieste.

Keďže stav podnikateľského prostredia na Slovensku je katastrofálny, Slovensku si investorov upláca investičnými stimulmi. Bez nich by k nám nikdy neprišli. Títo investori síce prinesú prácu ale za obrovskú cenu, navyše v takýchto fabrikách je často porušovaný zákon. Z Prešovského kraja je známy prípad fabriky kde zamestnanci môžu ísť za celú zmenu iba 1x na toaletu, výnimku majú iba ženy a aj to iba v čase menštruácie. Je to neľudské a ponižujúce, v regióne kde je viac ako 20% ľudí bez práce sa však nikto neodváži sťažovať. Podobný prípad je aj z Trenčianskeho kraja kde zamestnávateľ z Južnej Kórey pokutoval ľudí ak sa pozreli na mobil, zamestnanci mali často len dve hodiny na spánok a už ich čakala ďalšia zmena. Pochybenie v tomto prípad uznal aj Inšpektorát práce.

Áno, k zdravej ekonomike patria aj veľkí investori, veď ťažko si predstaviť, že by US Steal opustil Košice. Zahraničný investor by však nemal byť zvýhodňovaný na úkor domácich podnikateľov a živnostníkov. Práve oni by mali tvoriť chrbtovú kosť ekonomiky. Živnostník ktorý má na dvore svoju dielničku alebo menší penzión nikdy neprenesie svoj biznis do Ázie ako to hrozí u veľkých koncernov. Príklady zo zahraničia to len potvrdzujú. Pred 50-60 rokmi patrilo Bavorsko k zaostalejším častiam Nemecka. Svoj regionálny rozvoj však prioritne nepostavili na zahraničných investíciách, ale na investíciách do vedy a podpore drobného podnikania. Práve vďaka tomu je dnes Bavorsko jeden z najrozvinutejších regiónov nie len v Nemecku, ale v celej Európe. Slovensko robí presný opak. Dávame na vedu a výskum iba 60 miliónov eur, (príspevok pre Slovenskú akadémiu vied) čo je ešte o 10 miliónov eur menej ako sú stimuly pre zahraničné investície. Navyše, drobné podnikanie dokáže podporiť lokálnu ekonomiku aj tam, kde nie je úplne rozvinutá infraštruktúra. Napríklad, Prešovský samosprávny kraj je najchudobnejší kraj na Slovensku, má však ideálne podmienky pre rozvoj turizmu a potvrdzujú to aj štatistiky návštevnosti. Prešovský kraj je tretím najnavštevovanejším krajom, príjmy z turizmu však netvoria ani jedno 1% príjmu regionálnej samosprávy. Najväčšiu podporu od štátu netvoril perspektívny cestovný ruch a malý podnikatelia v ňom, ale investičné stimuly do premyslených parkov v Prešove, Levoči, Medzilaborciach a Vranove nad Topľu. Výsledok? Ani jeden zo spomínaných parkov nie je zaplnený. V Levoči, Vranove nad Topľou a Medzilaborciach do konca zívajú prázdnotou. Priemyselný park vo Vranove nad Topľou mal priniesť 560 pracovných miest, reálne však nepriniesol ani tretinu a to napriek tomu, že výstavba parku si vyžiadala takmer 6 miliónov eur. Jediné čo je plné sú chodby úradov práce v spomínaných mestách.

Boli teda milióny na priemyselné parky vynaložené efektívne? Často prevláda mylný názor, že priemyslený park automaticky znamená ivnestície. Nie každý región môže byť ďalší Detroit a príklad tohto mesta dokazuje, že  ekonomika postavená iba na veľkých investíciách znamená neskôr veľké problémy. Slovensko by už malo prestať draho kupovať krátkodobú rozkoš v podobe strihania pások pri nových halách a prázdnych parkoch a začať konečne podporovať vedu, vývoj a ľudí ktorí na Slovensku chcú trvalo žiť, pracovať a podnikať. To jediné doteraz vždy prinieslo rozvoj a lepšiu životnú úroveň.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?